moj blog

Neviem, aké máte skúsenosti s cestovaním v MHD, ale predpokladám, že viac negatívne ako pozitívne. Nie som síce zarytý optimista, ale snažím sa nájsť vždy na všetkom len tie pozitívne stránky. A aj taká MHD je pomerne bohatá na ne. Skúsme si najprv definovať, čo to vlastne MHD je. MHD je mestská hromadná doprava, už názov hromadná niečo naznačuje. Je to hromada ľudí tisnúcich sa v jednom dopravnom prostriedku. Hromada rôznorodých ľudí s rôznym pohlavím, výzorom, farbou pleti, náboženstvom, ale i charakterom, životným osudom a hodnotami. Proste hromada ľudí s ich typickými individualitami. Teraz si predstavte seba v tejto hromade, v ktorej môžete nájsť dôchodcu obávajúceho sa, že nestihne včas vystúpiť, starostlivú mamu vedúcu svoje ratolesti do školy, skupinku ledva prebudených študentov a kopec ďalších. Každého s vlastným osudom a štýlom v ostrom kontraste voči ostatným. Nepripomína vám to niečo dnes veľmi populárne? Napríklad dnešné mimoriadne inteligentné reality show? Veru, teda aspoň mne. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale pre mňa je to ozajstná reality show, ktorú si okrem toho môžem a aj veľmi rád dotvorím. Je to jednoducho pre mňa zaujímavejšie a dokážem sa na to dostatočne sústrediť na rozdiel od čítania knihy. To mi jednoducho v MHD ani trocha nejde, to čítanie, či vlastne sústredenie sa na to. No vráťme sa k mojej vlastnej reality show, ktorú si, dá sa povedať, režírujem úplne sám. Predstavte si teda tých ľudí okolo mňa, takmer všetci bez výrazu so zvesenými kútikmi pier upierajúc pohľad niekam, kde sa za žiadnych okolností nedá zraziť s pohľadom niekoho iného. Robíme to tak všetci vrátane mňa. Niektorí to okorenia knihou, počúvaním hudby alebo nejako inak, ale stále pôsobíme ako figuríny pre modelovú situáciu rodiacu sa v našej hlave. Teraz sa stačí už len na niekoho zamerať, trocha ho preskúmať pohľadom a hneď si k nemu viete vytvoriť vlastný životný príbeh. Samozrejme ten môže byť od pravdy na míle ďaleko, ale to sú aj samotné reality show. Teraz, keď zrazu máte niekoľko príbehov vytvorených, čo tak ich dať vzájomne dokopy. Celý tento proces vás pohltí natoľko, že skutočnú realitu prestanete absolútne vnímať a ponoríte sa do vlastnej fantázie utkanej so všakovakých myšlienok preháňajúcich sa vašou hlavou. Ak ma ešte nepoznáte, tak vedzte, že vždy mi to trvá dostať sa k pointe môjho rozprávania a ani tento krát tomu nie je inak. A tiež typickým znakom je, že sa k tomu dostávam veľkou a zvyčajne nelogickou okľukou. Bingo, opäť sa mi aj toto podarilo. Takže vráťme sa k realite, skutočnej realite, konkrétne do dnešného rána. Priamo do MHD. Opäť si spríjemňujem moje cestovanie vyššie spomínaným režírovaním, keď v tom sa môj deň zmenil o 180 stupňov, možno i viac. Nastúpilo totiž celkom sympatické dievča s krásnym úsmevom. Nepredstavil som si ho, bol reálny. Úplne ma pohltil, rovnako ako ním ona okamžite zatienila všetkých účastníkov mojej reality show. Bola sama a jej úsmev nezhasínal, okrem toho bol úplne prirodzený, takže tréning falošného úsmevu do práce som okamžite vylúčil. Nevedel som od nej odtrhnúť oči, pretože sa ma zmocnili neuveriteľne pozitívne pocity, ktoré sa pohľadom na ten úsmev okamžite znásobovali. Ani som si neuvedomil a moje kútiky sa podvedome dvihli dohora a mal som pocit, akoby aj moju tvár rozžiarila. Bohužiaľ, všimol som si, že som asi jediný. Pravdepodobne na jej úsmeve spočinulo viacero očí ale bez vzájomnej reakcie. Boj jej žiarivého úsmevu s mrzutými pohľadmi znášala s následkami v podobe neistoty, no i napriek tomu bojovala statočne a jej úsmev to ani v najmenšom neochromilo. Bojovala až do okamihu, keď sa naše pohľady stretli. Bolo to strašne zvláštne. Akoby som ju počul hovoriť. Akoby povedala: „Konečne niekto.“ Trvalo to možno len okamih, keď sa naše pohľady v dôsledku nesmelosti odtrhli, ale bol to skutočne zvláštny, príjemne zvláštny pocit. Ešte niekoľko krát sme na seba nesmelo pozreli, aby sme sa uistili, že nám tie úsmevy nevyhasli. Nevyhasli. No a potom som bol nútený vystúpiť. Každopádne, jej úsmev mi zostal vrytý v pamäti celý deň a každé pomyslenie naň vyvolalo rovnaký proces, ako vyvolal reálny pohľad, na jej úsmevom rozžiarenú tvár.